Tretie stretnutie

Otvorení pre pôsobenie Ducha (Iz 61,1-2a.10-11)

Text Písma

Duch Pána, Boha, je nado mnou, pretože ma Pán pomazal:
poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným,
uzdraviť skrúšených srdcom,
oznámiť zajatým slobodu,
väzneným prepustenie,
ohlásiť rok milosti Pána.

Radosťou jasám v Pánovi, duša mi plesá v mojom Bohu,
pretože ma zaodial rúchom spásy,
zahalil ma plášťom spravodlivosti
ako ženícha zdobeného vencom,
ako nevestu okrášlenú šperkami.

Lebo ako zem vydá rastliny
a ako záhrada dá vyklíčiť semenu,
tak Pán, Boh, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi.

Zamyslenie

V pozadí textu je prítomná postava Pánovho sluhu, ktorému Boh zveril poslanie. Je vedený Duchom, pripravený ohlasovať slovo záchrany celému svetu. Dostáva za úlohu uskutočniť dielo oslobodenia a spásy.

Sluha, predobraz Božieho Syna, prichádza obnoviť zmluvu medzi Bohom a Izraelom. Avšak prichádza aj k ľuďom mimo Izraela, aby všetkých vyviedol z otroctva modiel. Ak doteraz išli slepo za svojimi bohmi, teraz uvidia a spoznajú pravdu.

Náš Pán je osobne a bytostne Božím pomazaným (Mesiášom, Kristom). Náš Pán je aj samo Božie pomazanie, sám Boží olej, ktorý prišiel a rozlial svoju milosť na ľudí. Jeho vyliatie neprestajne pokračuje mnohorakými neviditeľnými spôsobmi, ako aj skrze sviatosti. Pán je pri nás, aby nás vnútorne očisťoval, oslobodzoval, uzdravoval a posilňoval.

Boh nedovolí, aby sme sa utrápili pocitom osamelosti. Zjavil nám, že  je nám blízky, že je tu pri nás, že nás vedie, že nás zachráni a vytrhne zo samoty. Je nám  taký blízky, že nás zaodieva ako ženích nevestu ruchom spásy. Je nám natoľko blízky, že náš duch môže zaplesať v ňom, ako zaplesalo srdce presvätej Matky. On nás povyšuje, kŕmi nás dobrotami, ujíma sa nás.

Pri krste a birmovaní, Duch Pánov zostúpil na nás a pomazal nás; Duch Pánov ktorý obväzuje zlomených srdcom; Duch Pánov, ktorý hlasá radosť ubitým;  Duch Pánov, ktorý ohlasuje zotročeným slobodu; Duch Pánov, ktorý ohlasuje rok Pánovej milosti; Duch Pánov, ktorý posiela ohlasovať radostnú  zvesť.

Po návrate z babylonského vyhnanstva našli Izraeliti v ruinách Jeruzalemského chrámu zvitok Božieho slova. Zhromaždili sa, aby počúvali Božie slovo a jeho výklad. Ľud stál dlhé hodiny a plakal na znak pokánia, hodoval i delil sa s chudobnými ako prejav radosti, že Pán ich opäť ochránil pred zánikom napriek ich nevere. Bol to prejav otvoreného srdca voči Božiemu duchu a aktívneho počúvania Božieho slova. Podobne máme konať aj my, aby Boží Duch, ktorý je nad nami, mohol v nás účinne pôsobiť a aby sa skrze nás šírila Kristova vôňa do sveta.

S radosťou sa budeme modliť aby sme boli otvorenejší pre pôsobenie Ducha a budeme dbať, aby v nás nevyhasol oheň horlivosti. Duch Pána je nad nami a posiela nás hlásať radostnú zvesť chudobným..

Podnety na uvažovanie

• Akým spôsobom chcem hlásať radostnú zvesť?
• Aké svedectvo vydávam?
• Nie som náhodou iba pasívnym poslucháčom Božieho slova, pasívnym divákom liturgie, pasívnym užívateľom duchovných (náboženských) dobier?
• Nepatrím azda medzi tých, ktorí nechcú byť Pánom „vyrušení“?

Konkrétne predsavzatie do ďalších dní